Ide o typ myslenia, pri ktorom sa človek považuje za obeť okolností, aj keď je všetko objektívne zlé. Zo všetkých svojich neúspechov obviňuje iných a je presvedčený, že ho vždy sprevádzajú problémy. „Obeť“ očakáva pomoc zvonka, a keď ju dostane, považuje ju za samozrejmosť.
Reklama
K viktimizácii môže dôjsť v detstve aj v dospelosti. Tu sú niektoré faktory, ktoré ju môžu ovplyvniť.
Ťažké detstvo. Dieťa vyrastalo v rodine, kde sa neustále vyskytovali škandály a akékoľvek priestupky sa prísne trestali.
Nadmerná výchova. Ak rodičia kontrolujú každý krok dieťaťa a prejavujú mu nadmernú starostlivosť, môže sa stať, že dieťa vyrastie, ale nikdy sa nenaučí prevziať zodpovednosť za svoje činy a vyrovnať sa s ťažkosťami.
Zvláštnosti psychiky. Také osobnostné charakteristiky ako sklon k depresii a pocitu viny, úzkosť, podozrievavosť sa môžu stať základom pre formovanie myslenia obete.
Životné neúspechy. Ak sa človeku nedarí riešiť problémy alebo nemá možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť situáciu, môže ho to priviesť do pozície obete.